Od fotosyntézy po lotosový list: Príroda vytvára mimoriadne výstrednosti. Ohromuje nás a niekedy sa až „zelenáme“ od závisti. Vedci pracujú na vývoji látok a produktov, ktoré napodobňujú prírodné zázraky. A darí sa im to, čo dokazuje aj vynález samočistiacich povrchov so slávnym „lotosovým efektom“. Pokiaľ ide o „lepiace látky s viacerými vlastnosťami a na rôzne účely“, príroda ponúka dobre zásobený výskumný fond. Kde je život, tam je lepiaca sila.
Ako príklad si vezmime cukor. Cukor z hľadiska triedy chemických látok predstavuje podskupinu uhľohydrátov na bunkovej úrovni a je vyložene zásobárňou energie, ktorá je nevyhnutná pre flóru aj faunu. To však nie je všetko. Za určitých podmienok môže cukor fungovať aj ako účinné lepidlo. Z vlastnej skúsenosti to vie každé dieťa, ktoré si po zjedení cukrovej vaty olizlo svoje lepkavé prsty. Ak sa, napríklad, prostredníctvom vlhkosti oddelí voda a kyslík obsiahnutý v kryštáloch cukru, vodík, ktorý je reaktívny, sa chce znova spojiť a prilepí všetko, čo mu príde do cesty.
