Ako povedal Albert Einstein: „Najkrajšie, čo môžeme prežívať, je tajomnosť. To je základný pocit, ktorý stojí pri kolíske pravého umenia vedy.“ Jeho motívom je skúmanie, jeho nástrojom je výskum. Spoločnosť tesa preto popri veľkom počte interných laboratórnych analýz získava informácie aj od externých vedeckých ústavov, napríklad z oblasti skúmania staroveku. Laboratórium s ich odborníkmi a najnovším vybavením niekedy prenikne aj do tejto oblasti, aby spoločne odhalili nejaké to tajomstvo. Príkladom je aj legendárna Babylonská veža.
Stret archeológie a high-tech analýz
História
Čo majú spoločné brezy s bronzovou dobou a čo spája Babel a Bibliu s bitúmenom? Spoločnosť tesa Analytics niekedy odpovedá na zvláštne otázky, ako sú tieto.
Text
Biblia? Babel? Bitúmen!
Biblia doslova tvorí dejiny v dvoch významoch. Na jednej strane ide o kresťanské referenčné dielo, na druhej strane je to svedectvo historických udalostí. Stavba babylonskej veže opísaná v prvej Mojžišovej knihe bola udalosť, ktorá sa naozaj stala. Pozostatky impozantnej stavby sa našli v roku 1913 na území dnešného Iraku. Žiadne laboratórium na svete nevie dokázať, či stavba veže viedla k pomiešaniu jazykov a rozdeleniu. Môžeme však skúmať, či táto stavba bola postavená tak, ako to opisuje Starý zákon (pozri informačné okienko), a či bol ako stavebný materiál použitý aj bitúmen („živica“).
„Je naozaj pozoruhodné, že pred viac ako 2 500 rokmi boli do bitúmenu zjavne zámerne pridávané anorganické prímesi, čo určite zvyšovalo pevnosť lepidla na kameni.“
Dr. Christian Brinkmann
vedúci analytického laboratória spoločnosti tesa
Vzorka z malej skalky z Múzea Biblie v Münsteri pochádza od nemeckého archeológa Dr. Roberta Kaldeweya, ktorý v roku 1913 objavil zvyšky veže.
Úlomok jednej zo starovekých babylonských tehál z fondu Múzea Biblie v Münsteri mal poskytnúť informácie o zvyškoch čiernej látky, ktorá je k nej pripojená. Skôr ako Dr. Christian Brinkmann, vedúci laboratória spoločnosti tesa Analytics, mohol potvrdiť, že biblické stavebné pokyny dávajú zmysel, použili sa špičkové technológie (napr. infračervená spektroskopia, mikrotomografia a skenovacia elektrónová mikroskopia). Tehly tejto majestátnej veže boli jednoznačne spojené prírodným bitúmenom.
Odkiaľ pochádza bitúmen?
Bitúmen alebo „minerálna smola“ sa tvorí počas dlhých geologických období v dôsledku odparovania ropných zložiek s nízkym bodom varu, a preto sa mu hovorí aj „prírodný asfalt“. Pri zahriatí na teplotu okolo 150 stupňov sa bitúmen stmelí, zlepí a nakoniec zriedi. Po ochladení sa vráti do pôvodného polotuhého stavu. Vyrábal sa už v staroveku a vďaka svojim tesniacim vlastnostiam a tvárnosti sa používal na rôzne remeselnícke účely.
Stavebné pokyny z Biblie
Pri vykopávkach sa našli pozostatky niekoľkých veží, ktoré boli postavené za vlády kráľa Nabuchodonozora II. (6. storočie pred n. l.). Jedna z nich bola mimoriadne pôsobivá. Jej podlahová plocha mala viac ako 8 000 metrov štvorcových a výška dosahovala pravdepodobne 75 až 90 metrov. Ľudia používali na stavbu „tehly namiesto kameňa a zemnú živicu ako maltu“ (Genesis 11.3). Bitúmen však hrá rozhodujúcu úlohu aj v ďalších, prinajmenšom rovnako významných, biblických pasážach. Hovorí sa napríklad, že Mojžišova matka nechala svojho malého synčeka (ktorý neskôr dostal Desatoro prikázaní) v trstinovom koši, ktorý oblepila „živicou a smolou“ (Exodus 2.3), na brehoch Nílu, kde ho potom našla a adoptovala faraónova dcéra. Je ťažké si predstaviť, čo by sa Mojžišovi stalo, keby nebol kôš vodotesne obalený bitúmenom. A keď už sme pri tom, aj Noem podľa Biblie utesnil svoju archu minerálnou smolou (Genesis 6,14). Na Blízkom východe ho aj pred 12 000 poznali ako neoddeliteľnú súčasť pri stavbe lodí.
Univerzálne lepidlo: brezová smola
Do spoločnosti tesa si však cestu nájdu aj nálezy bez akejkoľvek zmienky o Biblii. Nedávno nám z miestneho archeologického oddelenia v dolnosaskom regióne Schaumburger Landschaft poslali do laboratória dýku z doby kamennej. Asi 4 000 rokov starý predmet čaká na preskúmanie. „V osobitných prípadoch – a ak to naše kapacity umožňujú – radi pomôžeme s takýmito prosbami,“ hovorí vedúci laboratória Dr. Christian Brinkmann.
Skôr pohanské ako posvätné Nálezca objavil tento predmet z pazúrika s ostrými hranami v ílovitej pôde pri prácach na základoch svojho domu. Chýba mu úchop. Bol kedysi upevnený pomocou vlákien palmy rafia alebo kožených remienkov? Alebo bola rukoväť upevnená k čepeli pomocou historického univerzálneho lepidla z brezovej smoly? Ak hľadáte odpovede na tieto otázky, potrebujete najmodernejšie vybavenie a špičkovú analytiku. Brinkmannov tím preto preskúmal náhodný archeologický nález pomocou prístrojov, ktoré umožňujú chemické analýzy s až 500 000-násobným zväčšením.
V spoločnosti tesa sa v súčasnosti skúma starožitná dýka dlhá 11 centimetrov.
Starodávny svedok z kameňa
Záznamy ukazujú, že zvyšky organickej látky sú prilepené ku kameňu. Ich štruktúra jasne naznačuje, že táto látka bola kedysi lepivá a pokojne to mohla byť brezová smola. „Viac o tom budeme vedieť až vtedy, keď to podrobnejšie analyzujeme a naše výsledky porovnáme s ďalšou vzorkou brezovej smoly,“ vysvetľuje Dr. Christian Brinkmann. Jedna vec je však istá. Po dokončení všetkých analýz sa dýka vráti nálezcovi, ktorý ju chce dať k dispozícii miestnemu múzeu.
Doktor Christian Brinkmann, vedúci analytického laboratória spoločnosti tesa, hodnotí výsledky skenovacieho elektrónového mikroskopu.
Čo je to brezová smola?
Odvar získaný z brezovej kôry je prvým lepidlom, ktoré si ľudia kedy vyrobili a sami použili. História lepenia siaha až 200 000 rokov späť do paleolitu. Belavá kôra z brezy obsahuje betulín, ktorý je možné extrahovať ako lepidlo pri zahriatí na 340 až 400 stupňov. Nie je jasné, ako presne to ľudia v kamennej dobe robili. Možno tak, že kôru pevne zvinuli a potom zakryli popolom v zemi a nechali ju zuhoľnatieť? Aspoň tak to dnes predpokladá veda. Archeologické nálezy ukazujú, že brezová smola bola obľúbeným lepidlom desaťtisíce rokov. Našla sa pri vykopávkach v mnohých táboroch a sídliskách zo strednej a novšej doby kamennej. Už v stredoveku sa používala na obrážanie, plátanie alebo tesnenie. Viackrát sa našli aj zvyšky brezovej smoly s odtlačkami zubov. Môžeme len hádať, či čierna hmota nebola prvou žuvačkou v dejinách ľudstva! Keďže má betulín protizápalové vlastnosti, mohol sa jednoznačne používať na ústnu hygienu.